dlhodobých následkoch (známych ako syndróm long COVID), kde značné percento ľudí chorých na COVID-19 pociťuje dlhotrvajúce príznaky, a to po dobu najmenej tri až štyri mesiace po infekcii. Čo sa na začiatku považovalo primárne za ochorenie dýchacích ciest, sa dnes vníma aj ako veľký nepriateľ pre náš mozog. Prečo je to tak?" />
Ohrozuje COVID aj náš mozog?

Ohrozuje COVID aj náš mozog?

Publikované: 14.12.2021

Zobrazenie: 5096

V súvislosti s ochorením COVID sa do popredia dostáva čoraz viac informácií o jeho dlhodobých následkoch (známych ako syndróm long COVID), kde značné percento ľudí chorých na COVID-19 pociťuje dlhotrvajúce príznaky, a to po dobu najmenej tri až štyri mesiace po infekcii. Čo sa na začiatku považovalo primárne za ochorenie dýchacích ciest, sa dnes vníma aj ako veľký nepriateľ pre náš mozog. Prečo je to tak?

COVID s dlhodobými následkami

Kým niektorí sa z vírusu zotavia v priebehu niekoľkých týždňov, iní pociťujú pretrvávajúce symptómy po dobu ďalších mesiacov. Štúdie naznačujú, že takéto symptómy pretrvávajú až u 5 – 24 % potvrdených prípadov. Riziko dlhodobých následkov sa pritom priamo nespája s vekom alebo počiatočnou závažnosťou priebehu ochorenia. Preto aj u mladších ľudí, či u ľudí s pôvodne miernym priebehom, sa stále môžu vyvinúť dlhodobé následky.
 
Niektoré z týchto symptómov sa pritom môžu objaviť hneď na začiatku ochorenia, zatiaľ čo iné sa objavia až po prekonaní infekčnosti. Nepatria medzi ne len pretrvávajúce dýchacie ťažkosti, ale obzvlášť znepokojivými sú problémy s extrémnou únavou, pozornosťou, mozgovou hmlou a iné neurologické problémy. Súhrnne ich nazývame COVID BRAIN. Ako teda COVID ovplyvňuje náš mozog?
 

Ako sa vie vírus dostať do mozgu?

Nie je to po prvýkrát, kedy sa respiračné vírusy spájajú s mozgovou dysfunkciou. Ako príklad môžeme spomenúť záznamy o pandémii španielskej chrípky z roku 1918, kde nájdeme veľa správ o demencii, kognitívnom poklese a ťažkostiach s motorikou a spánkom.
 
Vypuknutie ochorenia SARS v roku 2002 a MERS v roku 2012 sa taktiež spájalo u približne 15 – 20 % ľudí s následkami akými sú depresia, úzkosť, problémy s pamäťou a únava.
 
Zatiaľ nemáme dôkazy, že vírus SARS-CoV-2, ktorý COVID spôsobuje, môže preniknúť cez hematoencefalickú bariéru, ktorá zvyčajne chráni mozog pred väčšími a nebezpečnými molekulami prenášanými krvou. Existujú však údaje, ktoré naznačujú, že vírus SARS-CoV-2 sa môže dostať do mozgu cez nervy spájajúce nos s mozgom.
 
Keďže sa vírus prenáša vzduchom, môžeme ho ľahko vdýchnuť cez nos a cez čuchový nerv preniesť do mozgu. Práve tento nerv nám zabezpečuje čuch, a preto nečudo, že strata čuchu, známa ako anosmia, je jedným z prvých príznakov ochorenia. U mnohých infikovaných dospelých sa genetický materiál vírusu našiel práve v časti nosa, ktorá spúšťa proces čuchu.
 

Ako COVID poškodzuje mozog?

Nosové senzorické bunky sa spájajú s oblasťou mozgu známou ako „limbický systém“, ktorý sa podieľa na emóciách, učení a pamäti.
 
V britskej štúdii výskumníci porovnávali snímky mozgu ľudí pred a po vystavení vírusom. Výsledky odhalili, že časti limbického systému nakazených sa zmenšili v porovnaní s ľuďmi, ktorí infikovaní neboli. Ide o signál možnej zraniteľnosti voči ochoreniam mozgu, ktorá môže zohrávať úlohu pri vzniku dlhodobých symptómov COVID-19.
 
Ďalšou obavou je aktivácia imunitného systému pri nakazení vírusom, ktorá vedie k zvýšenému zápalu, keď sa imunitný systém snaží poraziť napádajúci vírus. Dôsledkom vysokého zápalu môže byť poškodenie funkcie mozgových buniek, vrátane tých, ktoré sa podieľajú na pamäti. 
 
COVID-19 môže mať na mozog aj nepriamy vplyv. Vírus poškodzuje krvné cievy, a tým môže spôsobiť buď krvácanie alebo upchatie ciev, s následkom prerušenia dodávky krvi, kyslíka a živín do mozgu, podobné malým mozgovým príhodám.
 
Hoci výskum v tejto oblasti stále prebieha, vedci tiež zvažujú vplyv ochorenia COVID-19 na nervy, ktoré kontrolujú funkciu čriev s vplyvom na trávenie a zloženie črevných baktérií, o ktorých je známe, že taktiež ovplyvňujú funkciu mozgu.
 
Ďalšie možné nebezpečné dôsledky vírusu súvisia s ohrozením funkcie hypofýzy regulujúcej produkciu hormónov vrátane kortizolu, ktorý riadi našu reakciu na stres. Nedostatok kortizolu môže prispievať k dlhodobej únave.
 

Ako si chrániť mozog?

Ukazuje sa, že určití ľudia sú vystavení väčšiemu riziku ako iní. Ide najmä o skupinu, ktorá už má iné zdravotné problémy spojené so zvýšeným zápalom, ako je cukrovka a obezita. Títo môžu byť náchylnejší na zhoršenie symptómov súvisiacich s mozgom. Preto je dôležité snažiť sa využiť všetky dostupné preventívne možnosti. Začať môžete napríklad týmito jednoduchými opatreniami.
 
  1. Zvýšte spotrebu prebiotických potravín, ako sú fazuľa, kapusta, špargľa či iná koreňová zelenina.
  2. Zvýšte množstvo probiotík v strave pomocou doplnkov alebo konzumáciou fermentovaných potravín, ako je napríklad kyslá kapusta, kimchi alebo kombucha.
  3. Obmedzte konzumáciu alkoholu, cukru a rafinovaných potravín.
  4. Vyskúšajte meditačné techniky na lepšie zvládanie stresu.
  5. Podporte imunitný systém vhodnými výživovými doplnkami.
 
Ideálnym je napríklad Betaglucan, ktorý zabezpečuje doplnkovú prevenciu pred ochorením COVID-19 vďaka osahu imunomodulátoru, ktorý má vplyv na rozsah imunitnej odpovede. Posilňujú imunitný systém vďaka jedinečnej kombinácii aktívnych zložiek. Vo forme Betaglucan Combi 150+ sa odporúča na dlhodobé posilnenie imunity a pomáha zvyšovať odolnosť organizmu nielen vďaka obsahu 100 % odporúčanej dennej dávky vitamínu C, ale aj kvalitnému extraktu z hlivy ustricovej a krídlatky japonskej. Jeho variant Betaglucan Combi 300+ ACUT sa odporúča na akútne posilnenie imunity a pomáha pri akútnej vyčerpanosti či prvých príznakoch choroby.
 
Pravidelné užívanie betaglukánu prispieva k správnej látkovej premene, chráni bunky pred oxidačným stresom a je výbornou podporou pri psychickom a fyzickom vyčerpaní.
 
Stále je tu množstvo nezodpovedaných otázok o dlhodobých následkoch ochorenia COVID-19, ktoré sú predmetom hlbšieho skúmania, vrátane toho, ako sa choroba prejavuje, aké môžu byť rizikové faktory pre horší priebeh a rozsah následkov, ako aj najlepší spôsob liečby. Je však veľmi potrebné sa priebežne chrániť prevenciou, zdravým životným štýlom a bežne dostupnými prostriedkami.

Za dočítanie tohto článku od nás získavate odmenu vo forme 10% zľavového kódu na nákup výživových doplnkov Betaglucan Combi. Nech sa páči: 10betaglucan. Vložte si ľubovoľný počet produktov Betaglucan Combi do nákupného košíka a v nákupnom košíku zadajte kód 10betaglucan a získate zľavu 10%.
 
Zdroje:
https://spiral.imperial.ac.uk/handle/10044/1/89844
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8298139/
https://www.journalofinfection.com/article/S0163-4453(21)00009-8/fulltext
https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs11910-021-01130-1
https://link.springer.com/content/pdf/10.1007/s00702-009-0295-9.pdf
https://www.thelancet.com/journals/lanpsy/article/PIIS2215-0366(20)30203-0/fulltext
https://www.nature.com/articles/s41593-020-00758-5
https://www.medrxiv.org/content/10.1101/2021.06.11.21258690v2
https://journals.lww.com/jcat/Abstract/2021/07000/Neuroimaging_in_the_First_6_Weeks_of_the_COVID_19.14.aspx
https://academic.oup.com/brain/article/144/4/1263/6209743
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25830558/
https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs12020-020-02325-1
 
Bolesť srdca nepodceňujte!
09.09.2019

Bolesť srdca nepodceňujte!

Bolesti na hrudníku môžu byť prvou známkou srdcového ochorenia. Rovnako tak môže byť ich príčinou preťaženie svalov hrudníka alebo ochorenie pľúc. Dôvodom vzniku bolestí na hrudníku môže byť celý rad. Z tohto dôvodu by bolesť v okolí srdca nemala byť podceňovaná. Existuje však niekoľko faktorov, ktorými pravdepodobnosť vzniku srdcových ochorení môžeme ovplyvniť.

Prečítajte si viac
Zobrazenie: 26488
Osteoporóza: Prevencia = predchádzanie. Správna voľba pre vaše zdravie a šťastie.
18.10.2021

Osteoporóza: Prevencia = predchádzanie. Správna voľba pre vaše zdravie a šťastie.

Prečítajte si viac
Zobrazenie: 1066
Ako prežiť zimu s boľavými kĺbmi
23.02.2018

Ako prežiť zimu s boľavými kĺbmi

Zima je obávaným obdobím pre tých, ktorí trpia reumatoidnou artritídou. Bolesti kĺbov sa totiž v chladných mesiacoch môžu výrazne zhoršovať. Na vine je hlavne chlad a nedostatok pohybu.

Prečítajte si viac
Zobrazenie: 2039