Jód a ochorenia štítnej žľazy

Jód a ochorenia štítnej žľazy

Publikované: 24.04.2020

Zobrazenie: 1114

Jód je jedným z najdôležitejších minerálov pre ľudský organizmus. Bez jódu by nemohla správne fungovať štítna žľaza, dôležitá pre priebeh metabolických dejov. A aké sú príznaky ochorenia štítnej žľazy? Chudnutie alebo naberanie na váhe. Spomalené alebo príliš rýchle pohyby. Potenie alebo neustály pocit chladu. Prejavy ochorenia štítnej žľazy sú rôzne. Záleží na tom, či sa porucha štítnej žľazy prejaví nedostatkom alebo nadbytkom produkovaných hormónov.

Štítna žľaza

Štítna žľaza je endokrinná žľaza uložená na prednej strane krku a svojím tvarom pripomína motýlie krídla. Štítna žľaza produkuje hormóny nevyhnutné pre správny priebeh metabolických dejov, trijódtyronín a tyroxín. Oba tieto hormóny majú vplyv na spotrebu kyslíka, rast a vývoj. Na tvorbu hormónov štítnej žľazy je potrebný jód, oba tieto hormóny obsahujú jód a bez jeho prítomnosti sú neúčinné, a preto jeho prísun môže ovplyvňovať aj poruchy štítnej žľazy. Tvorba hormónov však závisí aj od obsahu iných látok, ktoré metabolizmus v štítnej žľaze ovplyvňujú. Nedostatok jódu môže zapríčiniť zväčšenie štítnej žľazy (struma), kreténizmus či poruchy vývoja alebo poruchy funkcie štítnej žľazy, ktoré sa vyskytovali skôr v minulosti. Dnes je SR zaradená v oficiálnej klasifikácii Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a organizácie špeciálne zameranej na riešenie dôsledkov jódového deficitu (ICCIDD) medzi štátmi s jódovou saturáciou.
 

Ochorenia štítnej žľazy

Ochorenia štítnej žľazy najčastejšie vznikajú v dôsledku autoimunitného zápalu spôsobeného poruchou imunity. Imunitný systém začne vytvárať protilátky proti vlastnému tkanivu, v tomto prípade tkanivu štítnej žľazy. Tieto protilátky potom napádajú samotnú štítnu žľazu a dochádza k poruchám funkcie. Poruchy štítnej žľazy sa prejavia ako hypertyreóza, kedy sa tvorí príliš veľa hormónov, alebo hypotyreóza, kedy je produkovaný nedoatatok hormónov. Medzi ďalšie príčiny patria genetické faktory, hormonálne poruchy, chirurgické zákroky, ožarovanie a užívanie niektorých liekov.
 

Hypotyreóza, keď je hormónov málo

Hypotyreóza je nedostatočná činnosť štítnej žľazy. Štítna žľaza produkuje málo hormónov a organizmus funguje pomalšie. Hlavným dôvodom býva nedostatok jódu. Medzi najčastejšie príznaky hypotyreózy patria pomalšie pohyby, únava, depresia, suchá koža, neznášanlivosť chladu a naberanie na váhe (vplyvom zadržiavania tekutín v tele). Najčastejšou príčinou je spomínaný autoimunitný zápal vedúci k poškodeniu a následnému poklesu funkcie štítnej žľazy.
 

Hypertyreóza, keď je hormónov príliš

Hypertyreóza je opak hypotyreózy, kedy štítna žľaza produkuje hormónov príliš, a preto organizmus funguje zrýchlene. Hypertyreóza sa prejavuje zmenami nálad, poruchami spánku, chudnutím pri veľkej chuti do jedla, hnačkou, zrýchleným tepom, búšením srdca, potením, neznášanlivosťou tepla a nepokojom. Typické je padanie vlasov a očné ťažkosti, od slzenie a pálenie až po poruchy videnia. Najčastejšou príčinou je autoimunitný pôvod, ale aj tzv. tyreoidálna autonómia, kedy štítna žľaza reaguje na normálnu hladinu hormónov zvýšenou činnosťou. U hypertyreózy býva často prítomná mierne zväčšená až zväčšená štítna žľaza (struma).
 

Pri prvých príznakoch vyhľadajte lekára

Ak máte podozrenie na ochorenie štítnej žľazy, navštívte lekára, ktorý vykoná krvné testy. Ak je porucha štítnej žľazy diagnostikovaná, je pacient odoslaný k endokrinológovi, ktorý rozhodne o vhodnom liečebnom postupe.

Jód a ľudské zdravie

Okrem toho, že jód prispieva k normálnej produkcii hormónov štítnej žľazy a normálnej funkcii štítnej žľazy, má v organizme množstvo ďalších úloh. Jód podporuje normálny rast detí, fyziologické kognitívne funkcie, ako je napr. pozornosť a koncentrácia, a prispieva k normálnej funkcii nervového systému. Jód tiež podporuje udržanie zdravej pokožky a prispieva k normálnemu energetickému metabolizmu. Tehotné a dojčiace ženy majú zvýšenú potrebu jódu. Zvýšená potreba vyplýva zo zistenia nedostatku jódu u časti tehotných aj v oblastiach, kde je bežná populácia dobre zásobená.
 
Odporúčaná denná dávka jódu je závislá predovšetkým na veku. Deti do piatich rokov potrebujú pre svoje zdravie prijať denne 90 mikrogramov, od šiestich do dvanástich rokov 120 mikrogramov, nad 12 rokov a dospelí 150 mikrogramov, tehotné a dojčiace ženy 200-250 mikrogramov. Dennú dávku možno organizmu zabezpečiť správnym výberom potravín.
 

Pestrá strava ako najlepší zdroj jódu

Jód je v súčasnej dobe v celej populácii kompenzovaný jodáciou jedlej soli. Používajte preto pri príprave jedál zásadne soľ s jódom. Zdrojom jódu je predovšetkým pestrá a vyvážená strava. Najprirodzenejším zdrojom jódu sú morské ryby (losos, tuniak, makrela), ustrice, kraby, riasy, morská voda, ktorých obsah môže kolísať podľa oblasti, kde boli získané, soľ, niektoré minerálky, čokoládové bôby, vajcia, mlieko, citróny, mrkva, špenát, brokolica, cesnak, cibuľa, bazalka apod. Pokiaľ si niektorí nie sú istí, či sú schopní svojmu organizmu dodať potrebné množstvo jódu, môžu siahnuť tiež po výživových doplnkoch. Jód Výťažok z kelpu je prírodným zdrojom jódu z morských rias na zdravie štítnej žľazy. Jód obsiahnutý v tomto výrobku je získavaný z kelpu, morskej riasy rastúcej v chladných vodách svetových oceánov.
 

Zdravie organizmu podporí široká ponuka vitamínov a minerálov z radu Walmark

Viete, ktoré potraviny obsahujú najviac jódu?
24.02.2020

Viete, ktoré potraviny obsahujú najviac jódu?

6. marec patrí Medzinárodnému dňu jódu, a preto si poďme pripomenúť, prečo je jód pre telo taký dôležitý. Vďaka jodizácii soli, ktorá začala v Slovenskej republike v 40. rokoch minulého storočia, sa s tými, ktorí by trpeli absolútnym nedostatkom jódu, prakticky nestretneme. Nedostatok jódu v tehotenstve skôr viedol k mnohým vývojovým poruchám vrátane porúch intelektu. Na zdraví sa ale prejaví aj nízky deficit jódu. Na rozdiel od prímorských národov, ktoré vďaka častej konzumácii rýb majú jódu dostatok, my na jeho dostatočný prísun musíme dbať.

Prečítajte si viac
Zobrazenie: 797