Potravinové intolerancie – keď sú potraviny naším nepriateľom.

Potravinové intolerancie – keď sú potraviny naším nepriateľom.

Publikované: 07.12.2021

Zobrazenie: 2855

Každému sa niekedy stane, že mu aj to najobľúbenejšie jedlo jednoducho „nesadne“. Nemusí ísť iba o tráviace problémy, príznaky môžu byť veľmi pestré a postihovať rôzne časti tela. Ak sa ťažkosti po konzumácii istých pokrmov opakujú, môže za tým byť potravinová intolerancia. Okrem mlieka, histamínu, prípadne lepku nás môže potrápiť aj ovocný cukor - fruktóza.

Priveľa... všetkého

Bunky tela majú svoj „polčas rozpadu“, počas života sa tkanivá obmenia mnohokrát. Preto nie je jedno, čím sa živíme a potrava, akú prijímame, je pre organizmus zásadná. Inak povedané – jedlo je kľúčom k zdraviu, ale aj k chorobám a potrava môže byť liekom i jedom zároveň. „Diéta“ západného štýlu nám škodí, jeme stravu bohatú na tuky (najmä nasýtené mastné kyseliny), cukry (najmä fruktóza) a chudobnú na vlákninu. Príjem energeticky bohatej stravy, zmeny črevnej mikrobioty a priveľký prísun energie majú za následok obezitu, kĺbové ochorenia, choroby pečene i depresie.  
 

Pečeň sa narobí každý deň

Všetko, čo zjeme, sa cez črevnú sliznicu vstrebáva a prechádza cez pečeň. Ak je zloženie jedálnička nesprávne, môžeme hovoriť o nežiaducich účinkoch potravín. Tie môžu byť akútne alebo chronické. Čoraz viac sa hovorí o potravinových alergiách a intoleranciách, ktoré si však pacienti, ale aj lekári často zamieňajú. Skutočnú potravinovú alergiu má 6 až 8 percent detí v predškolskom veku a 1 až 4 percentá dospelých. Hoci to neznie ako vysoké číslo, iba v Európe je to viac ako sedemnásť miliónov ľudí. Výskyt intolerancie na potraviny je výrazne vyšší. K najčastejším patrí histamínová a laktózová intolerancia, a tiež intolerancia na lepok (glutén).
Napriek svojej prevalencii je stále málo známa intolerancia fruktózy, ktorá sa správne nazýva fruktózová malabsorpcia a vyskytuje sa u 10 až 40 percent populácie. Skutočná intolerancia fruktózy je pomerne raritná, ide o dedičné ochorenie, ktoré sa vyznačuje úplnou absenciou enzýmu aldolázy B potrebného na štiepenie fruktózy v pečeni. Ide o zriedkavý enzýmový defekt, ktorého dôsledkom je ľahká až ťažká hypoglykémia (nízka hladina cukru v krvi).

Omnoho častejšie sa lekári v praxi stretávajú s fruktózovou malabsorpciou, teda poruchou vstrebávania fruktózy v tenkom čreve. Ak sa ovocný cukor – fruktóza v tenkom čreve nevstrebe, dostane sa až do hrubého čreva, kde dokáže narobiť poriadnu „šarapatu“. V hrubom čreve je fermentovaná (skvasená) baktériami, čo má za následok príznaky typické pre fruktózovú malabsorpciu: kŕče, nafukovanie, nevoľnosť, plynatosť, bolesti brucha, hnačky, chronickú únavu a zmeny mikrobiálneho osídlenia čreva. Príznaky sú ľahko zameniteľné s laktózovou intoleraciou a syndrómom dráždivého čreva, tieto formy intolerancií sa však často vyskytujú spolu.
 

Každý znesie iné množstvo

Príznaky fruktózovej malabsorpcie sa však prejavujú nielen pri poruche vstrebávania fruktózy alebo pri jej nadmernom príjme. Hranica tolerancie fruktózy je pritom rôzna – rovnaký denný príjem je pre mnohých bezproblémový, iným spôsobuje ťažkosti. Fruktózovú „bombu“ si možno nechtiac doprajete aj vy, ak ste fanúšikom smoothie nápojov a v túžbe za zdravím sa týmto spôsobom doslova prejedáte ovocím. Ovocie a zelenina v surovom stave – super (s benefitom v podobe vlákniny), ale so smoothie to netreba preháňať. Aj u zdravého človeka vysoké dávky fruktózy prekračujúce jeho absorpčnú kapacitu spôsobujú spomínané problémy.

Navyše zaťažuje pečeň, keďže platí jednoduchá rovnica – priveľa fruktózy = priveľa práce pre pečeň. Glukózu vedia spracovávať všetky bunky tela, fruktózu nie – tú vie spracovať najmä pečeň.1,2 To znamená, že keď zavalíme organizmus pri každom jedle nadmierou fruktózy, vlastne tým zaťažujeme pečeň. V minulosti bol denný príjem fruktózy okolo 25 gramov. Dnes vzhľadom na často nezdravé zloženie stravy, stúpa príjem na 75 – 100 a možno aj viac gramov denne. Dlhotrvajúci nadmerný príjem fruktózy sa môže (podobne ako ostatné súčasti nezdravého životného štýlu) pod jej stav podpísať v podobe nepríjemných následkov, akými sú nealkoholová tuková choroba pečene (stukovatenie, čiže steatóza), obezita v oblasti brucha, inzulínová rezistencia či metabolický syndróm. 3, 4, 5

Prvé miesto za najväčšiu sladkosť získava...

Kiež by bol najväčším problémom ten, kto miluje ovocie a denne si ho dopraje vo veľkých množstvách. Od čerstvého ovocia (a najmä zeleniny) vás neodhovárame, hoci treba poznať správnu mieru. Z odporúčaných päť porcií alebo hrstí denne by mali tri kusy ideálne pripadnúť na zeleninu a iba dve na ovocie. Neexistuje však žiadny ideálny, presný jedálniček, ktorý musíme dodržiavať a vyrieši za nás všetky problémy.

Problémom môže byť najmä tzv. glukózovo-fruktózový sirup alebo vysoko fruktózový kukuričný sirup (HFCS – high fructose corn syrup), s ktorým ste sa určite v zložení niektorej potraviny už stretli. Nájdete ho aj pod slovným spojením kukuričný sirup, prípadne izoglukóza. Začítajte sa do drobných písmen na obaloch cereálií, pečiva, kečupov, korenín, omáčok, sušeného ovocia, cukroviniek či sladených nápojov a bezpochyby na túto „lahôdku“ narazíte. Pre pečeň je doslova postrachom. Vysokofruktózový kukuričný sirup obsahuje viac fruktózy ako glukózy. Pre výrobcov je výhodnejší a lacnejší, dá sa priemyselne vyrábať z glukózy a sladká chuť sa s jeho pomocou dosiahne veľmi ľahko. Fruktóza je každopádne jednotkou v „sladkosti“, teda je najsladšia v porovnaní s ostatnými cukrami - sacharóza má index sladivosti 1.0, glukóza – tzv. hroznový cukor 0.7, fruktóza 1.73
Navyše, fruktóza zvyšuje hladinu grelínu („hormón hladu“), čo znižuje pocit sýtosti a núti nás tak jesť skôr po predchádzajúcom jedle.6, 7
(Nielen) kvôli zdraviu svojej pečene by ste sa mali snažiť obmedziť jej príjem.
 

Osvedčená a overená pomoc pri intoleranciách

Liečba malabsorpcie fruktózy spočíva v diéte s nízkym obsahom fruktózy, pričom úroveň individuálnej tolerancie fruktózy sa výrazne líši u každého jedinca. Okrem toho je potrebné sa vyhýbať aj umelým cukrom, akými sú sorbitol, manitol a xylitol, pretože bránia vstrebávaniu fruktózy.

Je však ťažké neustále sledovať, čo môžete jesť a čo nie. Ak sa po nadmernom príjme fruktózy necítite vo svojej koži, pociťujete spomínané nepríjemné príznaky, okrem diétnych opatrení existuje ešte jedna možnosť. Je ňou zdravotnícka pomôcka FRUCTOsin®, ktorá pomáha zmierniť prejavy fruktózovej malabsorpcie.8 Obsahuje enzým izomeráza xylózy, ktorý konvertuje fruktózu (ovocný cukor) na ľahšie vstrebateľnú glukózu (hroznový cukor). Neobsahuje histamín, laktózu, lepok, konzervačné látky ani syntetické stimulátory chuti.

Novinku FRUCTOsin® priniesla na trh STADA PHARMA, expert na potravinové intolerancie. Zdravotné problémy vyvolané nežiaducimi účinkami potravín sú komplikovaná téma a ich riešenie si vyžaduje skutočné medicínske postupy.

Ak niečo naozaj funguje, tak medicína založená na dôkazoch. Práve preto môžete pri problémoch s prijímaním určitých potravín bez obáv siahnuť po produktoch od spoločnosti STADA PHARMA.
Okrem zdravotníckej pomôcky FRUCTOsin® je to aj známy a rokmi osvedčený DAOSIN® (dietetická potravina na osobitné medicínske účely, vhodná pri histamínovej intolerancii), a tiež LACTOSOLV® – výživový doplnok vhodný pri intolerancii laktózy.
 
O diagnostike, diétnych opatreniach a živote s fruktózovou malabsorpciou sa dočítate v ďalšom článku.

 

 
1 Drozdowski, L. A., & Thomson, A. B. (2006). Intestinal sugar transport. World journal of gastroenterology, 12(11), 1657–1670. https://doi.org/10.3748/wjg.v12.i11.1657
2 Gibson, P. R., Newnham, E., Barrett, J. S., Shepherd, S. J., & Muir, J. G. (2007). Review article: fructose malabsorption and the bigger picture. Alimentary pharmacology & therapeutics, 25(4), 349–363. https://doi.org/10.1111/j.1365-2036.2006.03186.x  
3 Macdonald I. A. (2016). A review of recent evidence relating to sugars, insulin resistance and diabetes. European journal of nutrition, 55(Suppl 2), 17–23. https://doi.org/10.1007/s00394-016-1340-8
4 Laughlin M. R. (2014). Normal roles for dietary fructose in carbohydrate metabolism. Nutrients, 6(8), 3117–3129. https://doi.org/10.3390/nu6083117
5 Stanhope, K. L., Schwarz, J. M., & Havel, P. J. (2013). Adverse metabolic effects of dietary fructose: results from the recent epidemiological, clinical, and mechanistic studies. Current opinion in lipidology, 24(3), 198–206. https://doi.org/10.1097/MOL.0b013e3283613bca
6 Teff, K. L., Elliott, S. S., Tschöp, M., Kieffer, T. J., Rader, D., Heiman, M., Townsend, R. R., Keim, N. L., D'Alessio, D., & Havel, P. J. (2004). Dietary fructose reduces circulating insulin and leptin, attenuates postprandial suppression of ghrelin, and increases triglycerides in women. The Journal of clinical endocrinology and metabolism, 89(6), 2963–2972. https://doi.org/10.1210/jc.2003-031855
7 Luo, S., Monterosso, J. R., Sarpelleh, K., & Page, K. A. (2015). Differential effects of fructose versus glucose on brain and appetitive responses to food cues and decisions for food rewards. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, 112(20), 6509–6514. https://doi.org/10.1073/pnas.1503358112
8 Komericki P, Akkilic-Materna M, Strimitzer T, Weyermair K, Hammer HF, Aberer W. Oral xylose isomerase decreases breath hydrogen excretion and improves gastrointestinal symptoms in fructose malabsorption - a double-blind, placebo-controlled study. Aliment Pharmacol Ther. 2012 Nov;36(10):980-7. doi: 10.1111/apt.12057. Epub 2012 Sep 24. PMID: 23002720. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23002720/