Predmenšturačný syndróm

Predmenšturačný syndróm

Publikované: 18.04.2008

Zobrazenie: 604

Ktorá žena by chcela zažívať každý mesiac bolesti hlavy a v podbrušku, opuchy vznikajúce zadržovaním tekutín, zmeny nálady i chute, vrátane nutkavej chute na určité potraviny? Žiadna.
Napriek tomu ich však pociťuje na vlastnej koži. Existuje tu nejaká pomoc?

Predmenštruačný syndróm (PMS) definujeme ako pravidelne (cyklicky) sa opakujúci súbor príznakov, ktoré sa počas aspoň troch mesiacov vyskytujú v období 7 - 10 dní (v ojedinelých prípadoch aj dlhšie) pred začiatkom menštruácie.
S nástupom krvácania tieto príznaky spontánne ustupujú, a to až do ich opakovaného výskytu, opäť v období 2. polovice (tzv. luteálna fáza) menštruačného cyklu.
Pravidelne sa opakujúca, mesiace i roky trvajúca fyzická aj psychická "nepohoda" negatívne pôsobí aj na najbližšie okolie postihnutej ženy - najmä na vlastnú rodinu, a často aj na pracovný kolektív.

POCIT NEPOHODY MÁ SVOJE PRÍČINY

Teórií príčin tohto syndrómu je niekoľko. Väčšinou sú založené na poznatkoch o hormonálnych zmenách v priebehu prirodzeného ovulačného-menštruačného cyklu. Aj malé odchýlky, napríklad v rýchlosti zmien hladín vaječníkových hormónov v období tesne pred nástupom menštruácie či meniaci sa pomer medzi hladinou estrogénov a progesterónu (ženských pohlavných hormónov) v období po ovulácii, sú možnými príčinami tohto syndrómu. Podľa rôznych teórií sa ďalej "obviňuje" aj kolísajúca hladina prolaktínu (hormónu ovplyvňujúceho ovuláciu), ktorý vylučujú sekrečné bunky mozgového podvesku.
V podozrení je tiež metabolizmus hormónov, ktoré ovplyvňujú tzv. vodné hospodárstvo a hladinu glukózy v krvi v organizme. Existujú aj teórie, ktoré uvádzajú ako možnú príčinu alergie na tele vlastné hormóny. Medzi ďalšie možné faktory patrí zníženie sérovej hladiny vitamínu B, či abnormálny metabolizmus krvného cukru.

CYKLICKÉ HORMONÁLNE ZMENY ZHORŠUJÚ CHRONICKÉ CHOROBY

S komplexom príznakov PMS by sa nemal zlučovať celý rad chronických chorôb, ktorých priebeh menštruačný cyklus nepriaznivo ovplyvňuje, nie však priamo vyvoláva. V tejto súvislosti sa hovorí napríklad o epilepsii, reumatoidnej artritíde a ďalších kĺbových chorobách, ďalej je to aj celý rad psychiatrických diagnóz; napríklad depresívny syndróm či neliečená schizofrénia. S fyziologickými hormonálnymi zmenami môže súvisieť aj kolísanie ťažkostí pri vertebrogénnych ortopedických poruchách (majú pôvod v ochorení chrbtice, napríklad bolesti chrbta, hrudníka, hlavy...).

SLEDOVANIE PRÍZNAKOV

Žena, ktorá príde najčastejšie do gynekologickej ordinácie s niektorými z príznakov, ktoré sú uvedené v úvode textu, musí byť v prvom rade dôkladne gynekologicky vyšetrená. Vykoná sa ultrazvukové vyšetrenie maternice, vaječníkov a malej panvy, aby sa vylúčil organický nález ako možná príčina problémov. Ženu vyzvú, aby si starostlivo zaznamenávala svoje ťažkosti, najlepšie do menštruačného kalendára, čo je potrebné na dokumentáciu typického výskytu ťažkostí. Záznam by mal byť minimálne trojmesačný.

INDIVIDUÁLNE ZVOLENÁ TERAPIA

Dá sa PMS liečiť? Správna odpoveď medicínskeho skeptika znie: Liečiť áno, ale úplne vyliečiť nie. Tak ako sú rôznorodé klinické prejavy, podobne pestrá je aj paleta liečebných možností. V súčasnosti liečba zahŕňa jednak prostriedky farmakologické, jednak fyzikálne, fyzioterapeutické a rehabilitačné metódy, ktorých súčasťou je aj celý súbor režimových a diétnych opatrení. Podľa stupňa ťažkostí, veku, reprodukčného štatútu (fertilný - inak povedané - plodný vek s už uzavretou či doteraz neuzavretou reprodukciou podľa priania a možností ženy) a súčasného gynekologického nálezu či ďalších pridružených chorôb volí lekár pre svoju pacientku individualizovanú terapiu.

KOMBINOVANÁ PILULKA

Ak je žena v situácii, keď už alebo ešte neplánuje tehotnosť, prichádzajú do úvahy najrôznejšie hormonálne antikoncepčné preparáty. Ak nie sú prítomné zdravotné kontraindikácie, volíme najčastejšie nízko dávkovanú kombinovanú pilulku podávanú perorálne, s "pridanou hodnotou" hormonálneho účinku na metabolizmus vody a minerálnych látok v tele.
Tá pôsobí proti nadmernému zadržovaniu vody v telesných tkanivách a okrem iného tiež priaznivo ovplyvňuje napätie svalových vláken v cievnych stenách, čím pôsobí proti rozvoju cievnych spazmov ako jednej z možných príčin bolestí hlavy. Stabilizáciou hormonálnych hladín pri podávaní kombinovanej pilulkovej antikoncepcie je zrejme eliminovaný aj celý rad ďalších metabolických zmien spolupôsobiacich pri rozvoji PMS, a tak patrí táto metóda v súčasnosti k najúčinnejším spôsobom liečby.

Vnútromaternicové teliesko

Akú liečbu však odporučiť žene, ktorá má niektorú zo závažných kontraindikácií kombinovanej pilulky, či jej prejavy predmenštruačného syndrómu komplikujú obdobia, keď antikoncepciu užívať nechce, lebo sa snaží otehotnieť? U tzv. rizikovej ženy volíme metódy (niekedy aj hormonálne) podľa stupňa a typu zdravotného rizika. Bolestí a nepríjemných pocitov v podbrušku v období pred menštruáciou pomôže zbaviť napríklad vnútromaternicové teliesko s levonorgestrelom.

Jednozložková kontinuálna antikoncepcia

Na stabilizáciu hormonálnych hladín môže pozitívne prispieť aj jednozložková kontinuálna antikoncepcia vo forme pilulky, ktorá obsahuje hormón zo skupiny progesterónov - dezogestrel. Tú zatiaľ viac používajú dojčiace ženy, pretože neobsahuje estrogény, ktoré by mohli u plne dojčiacich žien mierne znížiť produkciu materského mlieka.
Viac-menej je vhodná aj u žien, ktorých zdravotný stav a možné poruchy krvnej zrážanlivosti či nepriaznivá reakcia na estrogény znemožňujú užívanie kombinovanej pilulky. Na terapiu sa zatiaľ táto pilulka (uvedená na našom trhu pred tromi rokmi) používa, žiaľ, iba zriedka, napriek svojmu priaznivému farmakologickému profilu a preukázaným účinkom na celý rad symptómov PMS. Úľavu prináša aj cyklické podávanie samotného progesterónu v časovom odstupe 5 - 10 dní pred začiatkom menzes.

VITAMÍNY, MINERÁLY A BYLINKY

Prípravky na bylinkovom či vitamínovom základe neobsahujú steroidné hormóny, nie sú teda kontraindikované u žien so známym zdravotným rizikom a môžu tiež (aj s prispením čiastočného tzv. placebo účinku) priniesť isté zlepšenie ženám s miernejšími formami PMS. Ako najvhodnejší sa zatiaľ javí komplex vitamínov B, či podávanie samotného pyridoxínu (vitamín B6), najlepšie od 10. dňa cyklu. Niektoré ženy dobre reagujú na zvýšenie hladiny horčíka jeho podávaním vo forme potravinového doplnku, vyskúšať možno aj kombináciu vápnik + horčík v období luteálnej fázy menštruačného cyklu. Ako prevenciu, či na zmiernenie príznakov PMS možno využiť aj známy antioxidačný účinok výťažkov z pupalky, kde je však vhodné dlhodobé podávanie - minimálne 6, ale aj 8 - 12 týždňov odporúčanej dávky bez prerušenia.

ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL A POHYB

Nefarmakologické metódy v praxi si najčastejšie zvolia veľmi motivované ženy, ktoré sú ochotné prijať zmenu životného štýlu, najčastejšie v súvislosti s plánovanou tehotnosťou či so snahou o zníženie hmotnosti. Dobrý účinok má úprava diétneho režimu s vylúčením kofeínu, tanínu (trieslovina obsiahnutá napr. v čaji), čokolády, alkoholu a aromatického korenia, najmä v 2. polovici cyklu. Odporúčaný je zvýšený prísun proteínov a minerálnych látok. Samozrejmosťou je odstránenie nikotínu a ďalších toxických látok.
Neoddeliteľnou súčasťou režimových opatrení je aj zvýšená fyzická aktivita, najlepšie pravidelná, uskutočňovaná aspoň 2 - 3-krát týždenne po 45 - 90 minútach. Fyzická aktivita umocňuje vyplavovanie endorfinov, tkanivových pôsobkov, ktoré môžu znižovať vnímanie nepríjemných telesných pocitov a navodzujú veľmi príjemný stav "harmónie telesných tkanív". Endorfiny, resp. ich pravidelná sekrécia, tak preukázateľne znižujú negatívne pôsobiace telesné príznaky PMS.
Rýchla chôdza, beh, jazda na bicykli, najrôznejšie typy aeróbnych cvičení, kalanetika, joga i kolektívne športy v pravidelnom režime sú teda vhodnou súčasťou terapie uvedeného syndrómu. Prospešné je aj rehabilitačné cvičenie, masáže, akupunktúra, relaxačné techniky, autogénny tréning, pomáha aj psychoterapia. Dôslednosť, pravidelnosť a disciplinovanosť pri dodržovaní zvoleného režimu je potom už na každej žene...

Moje zdravie | 31.3.2008 | rubrika: Rodina | strana: 38 | autor: MUDr. Kamila Nouzová