Poznáte veľkonočné tradície?

Poznáte veľkonočné tradície?

Publikované: 17.04.2019

Zobrazenie: 68

Veľká noc je spätá s mnohými tradíciami. Väčšina z nás pečie baránka, pletie korbáč, maľuje kraslice a do vázy si dáva mačičky. Veľkonočných tradícií je ale oveľa viac. Niektoré sú známe, iné menej, tak si niektoré poďme pripomenúť.

Kedy slávime Veľkú noc?

Veľkonočnú nedeľu slávime vždy prvý víkend po prvom jarnom splne, ktorý nasleduje po rovnodennosti. Už týždeň predtým ale začína obdobie, ktoré sa označuje ako pašiový týždeň. Pašiový týždeň dlhého pôstneho obdobia má pripomínať utrpenie Ježiša Krista a každý deň je inak označovaný. A kto by nepoznal Modrý pondelok alebo Škaredú stredu? A s akými veľkonočnými tradíciami sú jednotlivé dni spojené?

Veľkonočné tradície deň po dni

Na Modrý pondelok sa v kostoloch vyvesovali modré alebo fialové látky. Tento deň bol pre kresťanov dňom voľna, kedy sa nesmelo pracovať. Prívlastok modrý pochádza z nemeckého "blauer Montag". Slovo "blau" má tu význam "podnapitý, neschopný práce".

Počas Šedivého utorka gazdinky vymetali pavučiny a upratovali.

Škaredá streda bola dňom, kedy sa vymetali komíny. Kto sa na tento deň mračil, tomu to zostalo každú stredu v roku. A práve na Škaredú stredu Judáš zradil Ježiša.

Na Zelený štvrtok by sa mali jesť len zelené jedlá (špenát, žihľavy, žerucha apod.), aby bol človek zdravý. Na Zelený štvrtok sa nemá nič požičiavať a tiež by ste sa nemali s nikým hádať. Za odmenu sa vám potom budú všetky hádky vyhýbať. V tento deň zvony odlietajú do Ríma a v kostoloch zavládne až do Bielej soboty ticho. Zvonenie zvonov je nahradené rapkáčmi, s ktorými deti obchádzajú dediny, pretože ich zvuk vyháňa z domov nečisté sily. Na Zelený štvrtok ľudia piekli judáše a ďalšie sladké pečivo z kysnutého cesta. Kto zjedol judáše, bol celý rok zdravý.

Veľký piatok je dňom smútku, pretože Ježiš bol vypočúvaný, odsúdený a nakoniec ukrižovaný. Podľa evanjelií zomrel na kríži o tretej hodine popoludní. Na pamiatku jeho utrpenia sa v tento čas konajú cirkevné obrady. Základným cirkevnom zvykom je pôst. Veľký piatok je spojený s kúzlami. V týchto dňoch sa podľa starobylých povestí otvára krajina s pokladmi, a preto sa nesmelo orať a kopať na poli.

Na Bielu sobotu bol Ježiš uložený do hrobu. Je to deň vzkriesenia a posledný deň pôstu pašiového týždňa. V tento deň sa zvony vracajú z Ríma. Na Bielu sobotu býva v kostoloch ticho, neslávia sa omše, pretože kresťania oplakávajú Ježiša Krista. V tento deň sa v domácnostiach bielilo, varili a piekli sa obradné pokrmy, muži a chlapci plietli korbáče a zdobili sa vajíčka (kraslice).

Najväčším sviatkom je Veľkonočná nedeľa (Boží hod veľkonočný). V noci zo soboty na nedeľu vstal Ježiš z mŕtvych, prichádza Veľká noc a po nej Boží hod veľkonočný. Kresťania sa radujú z príchodu Pána. V tento deň sa jedli pokrmy posvätené v kostole a každý, kto do domácnosti prišiel, musel byť týmto jedlom obdarovaný.

Veľkonočný (červený) pondelok je dnes najobľúbenejším dňom hlavne chlapcov a mužov, ktorí chodia s korbáčmi. Žena alebo dievča mjú byť na Veľkonočný pondelok vyšľahané, aby boli svieže a zdravé po celý rok. Tak milé dievčatá a ženy, keď začujete v pondelok za dverami koledníkov, pustite ich dovnútra, nech neuschnete.